Vždy, keď túžiš po Láske, prídeš na to, že je to práve Ona, ktorú strácaš vtedy, keď ju najviac potrebuješ a chceš nájsť...
Nie je to preto, že by bola pre teba nedosiahnuteľnou métou... Ale je to memento, aby si si ju viac vážil a väčšmi miloval, keď ju budeš v srdci mať...
Láska nie je samozrejmosť... Je to dar - o ktorý treba bojovať, o ktorom treba snívať, ctiť si ho a keď konečne príde, treba sa o ňu starať, pretože ten okamih stojí vždy za to... Preto aj väčšina mojich básní je o jej hľadaní, o nachádzaní, ale aj strácaní... Tiež o radosti a aj bolesti, ktorú nám Láska vnáša do života...
Láska nie som Ja... A nie si Láskou ani Ty... a predsa je to niečo, čo nás spája... Veď Láska je jediná myšlienka, ktorú má každý z nás vo svojej duši - naveky...
herman.AV
Memento mori... (Pamätaj na smrť...)
29. 10. 2011
Prišiel čas v roku, keď aj lístie smutno padá zo stromov - chystajúcich sa k odpočinku. Je jeseň... A nielen nebo plače, roniac svoje slzy kropí vychladnutú zem... Prišiel čas, keď si viac ako inokedy počas roka uvedomujeme vlastnú pominuteľnosť. Čas, keď spomíname na všetkých, ktorí nás predišli do večnosti a cítime, že aj náš život smeruje k tejto méte... Je čas na zamyslenie... Nie nad tým, kto a prečo nám chýba... Je čas zamyslieť sa nad sebou samým... Memento mori - báseň, ktorá možno osloví všetkých, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že ich niekto predbehol na ceste k cieľu... Túto báseň venujem osobe, ktorá pre mňa veľa znamenala - môjmu už zosnulému krstnému otcovi, Júliusovi Mariánovi R. z Turzovky. Báseň napísaná v deň pohrebu, je priamou rečou odchádzajúceho k pozostalým v čase, keď smútia, že ich už opustil navždy... Memento mori...